Elden Lied-recenzia
ELFEN LIED
Tento svet je zlý, úbohý a biedny. Neschopný prijať nevinného tvora zrodeného z lásky a pestovať v ňom kvet nehy, či porozumenia. Predhadzuje mu naopak spráchnivenú mršinu mizernej existencie, ktorá čistú dušu natrávi a rozvíja v ňom zvrátený ker nenávisti k životu. Jedinou možnosťou vyhnúť sa mučivej bolesti v duši, je otupiť všetky zmysly, nič nevidieť a nič necítiť, stať sa omnoho strašnejším ako peklo, ktoré nás pohltilo. Táto desivá vízia patrí jednému z najbrutálnejších a najkrutejších animovaných seriálov, ktorý sa stal pre tieto vlastnosti ospevovaným i zatracovaným zároveň. Nahliadnime však spoločne pod škrupinu predsudkov a nechajme sa unášať čarom „Piesne elfov“.
Dej Elfen lied sa začína pomerne netradične a už v prvých okamihoch divákovi servíruje pravý zmysel slova „brutalita“. Z neznámeho výskumného zariadenia uteká nahá hlavná hrdinka Lucy s oceľovými zábranami na hlave, masakrujúc akousi neviditeľnou zbraňou všetkých strážcov, ktorí sa márne pokúšajú zabrániť jej úniku z komplexu, pomaly sa meniaceho na jatky. Pár metrov od vytúženej slobody ju bohužiaľ zasiahne sniper a ona padá z útesu do rozbúreného mora.
Na druhý deň sa neďaleko spomínaného miesta odohráva úplne iná situácia. Dospievajúce dievča Yuka čaká na svojho bratranca Koutu. Má menšiu trému, pretože ho niekoľko rokov nevidela a je do neho tajne zaľúbená. Aké je však ich spoločné prekvapenie, keď na pláži nájdu zranené, nahé dievča, neschopné rozprávať. Dlho teda neuvažujú a milú slečnu vezmú k sebe domov netušiac, že prichýlili tvora s názvom Diclonius, ktorý oplýva na pohľad zreteľnými rohovitými výrastkami na hlave, obrovskou ničivou silou a nenávisťou k ľudskej rase. Majú však šťastie, pretože následkom strely do hlavy trpí Lucy menšou schizofréniou, ktorá z vraždiacej beštie robí milé, prítulné, dobrosrdečné a citlivé dievča s dušou dievčaťa.
Musím priznať, že môj prvý dojem zo seriálu, v ktorom nahé dievča pobehuje medzi štyrmi stenami a vyžíva sa v trhaní svojich obetí na kusy, bol veľmi rozporuplný a evokoval vo mne vidinu trápneho pubertiackeho hentaia. Vytriezvenie z omylu však prišlo veľmi rýchlo. Dej je pomerne dobre spracovaný a má zaujímavú myšlienku, ktorú autori spracovali s veľkou starostlivosťou do najmenších detailov. Postupom jednotlivých častí seriálu sa dej zamotáva, komplikuje, na povrch sa dostávajú nové skutočnosti v podobe častých flashbackov a celá sláva je ukončená neočakávaným rozuzlením.
Brutalita a krvavosť jednotlivých scén je len prostriedkom celkového posolstva Elfen lied, ktoré je založené na snahe autorov podať šokujúci, neskreslený obraz záporných stránok ľudského správania s celou jeho zvrátenosťou, krutosťou a bezcitnosťou, ktoré zanechávajú na nevinných bytostiach, deťoch, doživotnú ranu na duši. K opísaniu falošnej ideológie morálky súčasnej spoločnosti pristupujú v niektorých scénach až naturalisticky, nenávistnou interpretáciou skutočnosti bez kompenzácie kladnými stránkami života. Dezilúzia človeka je občas vedená až do extrémov, ktoré aj keď balansujú na hranici znesiteľnosti, sú často výjavmi z reálneho života a o to viac pôsobia na psychiku diváka vyvolávajúc znechutenie, smútok i hnev.
V iných prípadoch naopak figuruje pôsobenie na citlivú strunu ľudskej spolupatričnosti dojímavými situáciami, ktoré mi svojim spracovaním a prvotriednou atmosférou neraz vohnali slzy do očí. Na rozdiel od ostatných seriálov podobného ladenia však Elfen lied nepoukazuje len na našu úbohosť, ale pokúša sa týmto bizarným spôsobom i o akúsi formu moralizácie. Vytláča síce do popredia negatíva spoločnosti, ale napriek tomu ukazuje, ako ich možno prekonať a práve vďaka nim sa radovať z každej novej možnosti, z každej šance začať nový deň a hľadieť na budúcnosť s nádejou. Temný pesimizmus strihaný vše objímajúcim vitalizmom… Nemôžem taktiež opomenúť komediálne prvky s nádychom ecchi (slabšie hentai), ktoré sa v menšej, či väčšej miere nachádzajú v celom anime a nútia diváka zamyslieť sa nad psychickou spôsobilosťou autorov robiť z tragédie komédiu. Tieto dva elementy sa však prelínajú natoľko elegantne a plynulo, že dej vôbec nerušia a robia ho pestrejším. Niektoré scénky sú spracované s takou precíznosťou a „nadsázkou“, že pri ich sledovaní zaiste zažijete zopár záchvatov nekontrolovateľného smiechu.
Toto dielko by sa však nedokázalo plne vyjadriť, nebyť do najmenších detailov prepracovaných postáv, ktoré vedú diváka krok za krokom k pochopeniu zámeru autorov. Aj keď sa prevažná časť príbehu odohráva v blízkosti Lucy, nemožno ju považovať za najdôležitejšiu postavu seriálu. Každá postava má totiž veľmi silnú osobnosť, ktorá je vo výslednej kompozícii nenahraditeľná a bez ktorejkoľvek by bol celok výrazne ochudobnený. S našimi hrdinami sa spočiatku stretávame ako s cudzincami, nejde totiž o žiadne prototypy, ale o reálne zobrazené duše ľudí, s ktorými sa divák postupne stotožňuje a snaží sa ich pochopiť.
Grafické spracovanie seriálu je na veľmi dobrej úrovni. Farby sú výrazné a dynamické, matnými sa stávajú iba vo flashbackoch a snových lokáciach. Vyobrazenie postáv a ich emócií je verné skutočnosti a určite bude vyhovovať i ne-anime divákom (teda až na veľké oči). Jedinú pripomienku mám k zobrazovanému množstvu krvi, kde autori akosi zabudli, že dospelý človek jej má len niečo okolo piatich litrov, pričom v niektorých scénach strieka na hektolitre. Súboje majú úchvatnú choreografiu, ktorá po ťažkej, temnej atmosfére príjemne osvieži. Atmosféru nakoniec dotvára hudba, ktorá je výborná a rozhodne ju odporúčam i na bežné počúvanie. Dynamické, rýchle skladby sa prelínajú s pomalými, jemnými, vytvárajúc tak nádhernú kompozíciu vhodnú na popoludňajší oddych.
Sčítané a podtrhnuté, Elfen lied napriek svojmu kontroverznému spracovaniu a neskrývanej brutalite ponúka v trinástich dieloch celkom dobrý návod na strávenie všedného večera pre všetkých ľudí, ktorí neodvracajú oči od krutostí tohto sveta a napriek nim im zostal dostatok odvahy prekryť ich čímsi krajším.
Zdroj www.animedream.sk